Moderný ruský jazyk a jeho štát
Moderný ruský ako jedna z foriemnárodná kultúra nie je len jazykom ruského národa, ale aj jazykovou komunitou, ktorá sa historicky rozvíjala: príslovky, dialekty, žargóny a iné formy kultúry reči.
Najvyššia forma vývoja národného jazyka sa stalaRuský literárny jazyk, ktorý sa odlišuje od ostatných foriem prejavu tým, že je štandardizovaný, spracovaný, univerzálne záväzný pre všetkých a vyznačuje sa širokým sociálnym fungovaním a štylistickou rôznorodosťou. Literárny jazyk je vždy v kontraste s jargonmi, dialektmi a dialektmi. Moderný ruský jazyk je jedným z prostriedkov interetnickej komunikácie a interakcie národov celej Ruskej federácie.
Moderný ruský literárny jazyk nie jelen literatúru, ale aj tlač, televíziu, rozhlas, školy a štátne akty. To znamená, že tento jazyk je normalizovaný, so zavedenými význammi a používaním slov, prísnym hláskovaním, výslovnosťou a gramatikou. Moderný ruský je zastúpený dvomi formami - orálnymi a písanými, ktoré sú nevýznamné, ale navzájom sa líšia tak od gramatiky, ako aj z lexikónu. Písomná forma jazyka je určená pre vizuálne vnímanie a ústnu formu pre sluchové vnímanie. Písomná forma je syntakticky a lexikálne zložitá, dominuje ju terminologickou a abstraktnou slovnou zásobou, častejšie medzinárodnou. Moderný ruský jazyk pozostáva z niekoľkých častí: slovná zásoba, frazeológia, fonetika, ortopézia, slovná tvorba, pravopis, grafika, gramatika, syntax a morfológia, interpunkcia.
Súčasný stav ruského jazyka
Moderný ruský má veľký vplyvmédiá: Normy výslovnosti a používania slov sa stávajú menej rigidnými, často hovorové alebo hovorové formy sa stávajú variantom lingvistickej normy. A samotný pojem "norma" je teraz viac práva zvoliť si jednu alebo druhú výslovnosť alebo použitie slov, skôr ako rigidný jazykový rámec. Súčasný stav ruského jazyka postupne začína vyvolávať znepokojenie: jazyk médií je ďaleko od príkladného, štandardného literárneho.
Lingvisti a výskumníci to všetko hovoriazmeny sú prirodzené a normálne, tento jazyk sa vyvíja spoločne so spoločnosťou. Na jednej strane je to dobré: slovná stuhnutosť, pečiatky, ktoré boli vlastné v ústnom literárnom jazyku obdobia ZSSR, zmizli. Na druhej strane z obrazoviek zaznie žargón, ľudové a cudzie slová. Pôžičky z cudzích jazykov sa čoraz viac stávajú, čo nepriaznivo ovplyvňuje čistotu ruského jazyka. Áno, čas pokračuje a jazyk sa mení s rozvojom spoločnosti, ale jedna vec je ozdoba reči s cudzími slovami a druhá je strata tradícií a strata domácej kultúry.
Ruský literárny jazyk je Pushkinovo dedičstvoa Lermontov - veľkí spisovatelia, ktorí významne prispeli k jeho formovaniu a rozvoju, ruský literárny jazyk je nositeľom veľkej ruskej kultúry, ktorá nemá vo svete žiadne analógie. Je potrebné ju chrániť a nedovoľovať jej zrútenie pod vplyvom vonkajších faktorov.
