Tri odvetvia moci: prehľad

Zariadenie ktoréhokoľvek moderného štátu môže byťpodobný rozľahlému stromu. Z hlavného kmeňa sú tri pobočky moci, z ktorých každá nesie určitú záťaž a spoločne poskytujú prácu mechanizmov verejnej správy.

Po prvýkrát bol takýto program navrhnutý anglickyfilozof John Locke v sedemnástom storočí. Táto myšlienka rozdelenia moci na príbuzné odvetvia je charakteristickou črtou právnych stavov. Najväčší vývoj, ktorý dostala v dielach francúzskeho mysliteľa Charlesa Louisa z Montesquieu, ktorý formuloval koncept "3 pobočiek moci", s niektorými zmenami pretrvávajúcimi dodnes.

Prvá z týchto oblastí, legislatívna,patrí výlučnému právu prijímať zákony, vykonáva svoje funkcie prostredníctvom zastupiteľského orgánu moci - parlamentu, v ktorom ľudia delegujú zástupcov prostredníctvom volieb. Legislatívne zhromaždenie (jedno z synonýmov Parlamentu) je jediným prípadom v štáte, ktorý po starostlivom posúdení na parlamentných vypočutiach prijíma určité zákony alebo zmeny a doplnenia.

Parlament teda zverujelegislatívna zložka štátneho stromu, navyše reguluje finančnú sféru, schvaľuje rozpočet navrhnutý vládou, rieši mnohé ďalšie otázky týkajúce sa zahraničnej a domácej politiky krajiny.

Okrem legislatívy sú tri pobočky vlády rozdelené na výkonné a súdne odvetvia.

K orgánom výkonnej moci, predovšetkým,patrí vládnej vláde pod vedením predsedu vlády. Vláda zabezpečuje vykonávanie zákonov a iných legislatívnych aktov. V regiónoch sa realizuje prostredníctvom miestnych výkonných orgánov alebo volených orgánov miestnej samosprávy.

Okrem legislatívnych a výkonných zložiek zahŕňa aj "tri zložky moci" aj súdnu.

Je charakterizovaná predovšetkým spravodlivosťou - špeciálnou štátnou činnosťou, ktorá je určená na riešenie kontroverzných otázok na súde.

Súdnictvo by malo prísne monitorovaťdodržiavanie zákonnosti a vykonávanie spravodlivosti v súlade s normami trestného konania a hospodárskeho práva. K tomuto cieľu slúži napríklad súdny orgán ako prokuratúra. Okrem toho súdne orgány, najmä ústavný súd, vykonávajú funkciu dohľadu nad ostatnými dvoma vládnymi zložkami v súlade s najdôležitejším princípom v štruktúre skutočne demokratického štátu rozdelenie právomocí.

Tri mocenské oblasti, ktoré sú oddelené, by nemalilen aby sa vzájomne ovplyvňovali a dopĺňali, ale aj prostredníctvom takzvaného systému zdržanlivosti a rovnováhy neustále patrili do právnej oblasti.

Prezidentský post má rovnaký účel - nieiba hlava štátu, ale aj garantom ústavných práv občanov. Hlavnou činnosťou prezidenta je koordinovať efektívnu prácu orgánov všetkých troch vládnych zložiek pri vykonávaní hlavných smerov štátnej politiky.